13. června 2014 v 23:55 |

[01] Július Fujak: P E N T R O F Ó N I A

0:00
/
0:00
[01] Július Fujak: P E N T R O F Ó N I A
02017962.jpeg
13. června 2014 v 23:55 |

[01] Július Fujak: P E N T R O F Ó N I A

Autor příspěvku na web: 
Julius Fujak

rAdioCUSTICA selected 2010 | 21:58

1. PE(I)NTRO
2. PENTRO I. Na dedovej povale
3. PENTRO II. Vianoce robia maličkosti
4. PENTRO III. Nepokoj v pokoji
5. PENTRO IV. Daždivé kráže

„Pentro“ znamená v kysuckom nárečí povalu, pôjd (půdu) v stodole, alebo v dome. U mňa táto skladba vychádza z detstva, keď sme s bratom Edom chodili na povalu dedovho domu v kysuckej obci Podvysoká, kde sme sa hrali s jeho už polozabudnutými, zaprášenými hudobnými nástrojmi – veľkými bubnami a tzv. chodníkovým cimbalom, ktorý ma fascinoval asi najviac. Keďže som netušil, ako sa na ňom vlastne hrá, objavoval som jeho možnosti svojimi prstami po svojom... (dodnes s ním pracujem v rôznych projektoch). Na tej povale (pentre) k nám občas "presakovali" cez drevenú podlahu zo spodnej kuchyne rôzne zvuky, vrátane rádia, ktoré bolo väčšinou vždy pustené, alebo hry na akordeón (dedo a hlavne otec boli výbornými harmonikármi). To všetko – vrátane metafory pentra ako úžasného priestoru provokujúceho svojou tajomnou inakosťou k tvorivej a objavnej hravosti – som a snažil pretaviť do Pentrofónie. Je v istom zmysle poctou tomu, čo sa mi práve (no nielen) na pentre cez mojich predkov ku mne dostalo.

Malý chodníkový cimbal, na ktorom som hral aj dvoma kameňmi (jedným vyloveným zo dna mora, druhým bola ocieľka na brúsenie kosáka na trávu mojej starej matky Evy z matkinej strany), ako aj polopreparovaný klavír používam nekonvenčným spôsobom ako kvázi sonoristické elektroakustické nástroje, ale miestami aj pizzicatovo ako prastarú lýru. K tomu súznejú zvuky vŕzgania drevenej podlahy a akustickej haptiky, čiže dotýkania sa drsnej omietky komína, drevených stien a trámov pentra, úderov na ne, i hra na „mbiru“ veľkých klincov do nich vbitých. Do nich sa vnárajú elektronicko-kinetického pásma v reálnom čase prelaďovaných rádiostaníc (evokujúce ono sónické presakovanie...).

Prevrstvovanie a vzájomné „kontaminovanie“ rôznych paralelných zvukových vrstiev súvisí aj s tým, že či už u deda, alebo u náš doma sme sa vždy popri rádiu a iných zvukoch z okolia rozprávali. To všetko bolo súčasťou nášho živ(otn)ého akustického priestoru... Navyše, od mala som mal rád, keď sa miešali v rádiu dve stanice naraz a dodnes mi, napríklad, Schubertova pieseň znie zaujímavejšie, keď sa k nej nečakane primieša niečo akusticky úplne iné, vrátane konkrétneho zvuku z otvoreného okna...

Skladba v niektorých častiach artikuluje aj istý pocit presýtenia a únavy z neho, ktorý z postmodernej euroatlantickej kultúry už dlhodobo pociťujem.
.........................
- Nahraté v rozmedzí november 2009 – február 2010:
- konkrétne zvuky na povale (pentre) domu Jána Fujaka st. v Podvysokej u Hroši,
- hra na akordeón jeho syna a môjho otca Jána Fujáka v Čadci na Žarci,
- chodníkový cimbal v mojom byte na Novomeského ul. v Nitre,
- polopreparovaný klavír na Katedre hudby č. d. B-101, FF UKF v Nitre,
- rádio a finálny mix v štúdiu Par Avion v Žiline (zvukový inžinier: Ján Sikora);

Finálny zostrih a zvuková adjustácia: Český rozhlas, Vltava 3 pre reláciu Radiocustica Michala Rataja 22. 2. 2010 v Prahe.